Tak, ako úspešné „Potteriatko“ si vám dovoľujem povedať, ako som k tomuto názvu dospela … Teda nie ja, ale môj dobrý kamarát Ygor. Na moju blbosť som doplatila sama. Napísala som si blog a ako on super kamoš :p ako inak prispel svojím víťazným prvým príspevkom. Odpísala som a takto sme kecali, až kým som neťapla do rozhovoru moju jazvu pod okom a neskôr, že ma svrbí. A odvtedy som Potteriatko. Aké milé, čo?
Super dni
Pondelok – 13. augusta 2007. Večer ideme odprevadiť moju kamošku domov aj s ďalšou. A ideme okolo Cucz pekárne, ako inak. Na stred chodníka, každá z nás čučala dole pod nohy, ležala tam peňaženka. Otvorili sme, nebol tam žiaden preukaz identity, nemuseli sme vracať nikomu. Hovoríme, že tam nič nebude. A čo tam bolo??
(Dramatická pauza)
. . .
1000 korún! Fíha, čumeli sme ako pripečené, keď sme sa pozerali na tie tri nuly. Kamoška stratila 40 korún a našli sme o 960 korún viac. Aké dojemné ... Rehotali sme sa celou cestou, šepkali sme si, aké šťastie máme a šli sme si to rovno rozdeliť. Kamoška – Zuzana & Daniela – sestry – dostali 500 a my – ja&Nikola – sme dostali 500 korún. Ako odškodné a vďaku, že 1 000 korún bol rozmeniť Zsolti, jeho milá Danka mu dala 100 korún. Nikomu nič nepovie... A haluz. Na druhý deň sa zobudím, okolo pol tretej či štvrtej sme šli na autobus a roznášali sme letáky po celej Dúbravke. Ja som našla 20 korún. Omg, aké dojemné... Ale čo, mám o 270 korún viac. Nie je to pekné??
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a LOL mat tak tvoje stasie aj ja chcem (vlastne nie, lebo to si pokazim image cloveka conic nepotrebuje a je spokojny)